Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Berlin Bomber

     Cyril 'Mac' Baigent prišiel do Anglicka z Noveho Zelandu v roku 1941 a zakrátko začal lietat bojové misie na bombardéroch Short Stirling u 15. squadrony RAF. Na nich aj ukončil svoju prvu operačnú túru. Svoju druhu túru, už ale lietal so 115. perutí na slávnejších Avro Lancasteroch. Tu začíná tento príbeh.
     Je 10. apríl. Mac a jeho posádka bombardovala Lyon vo Francúzsku. Ich ciel bol
chránený hustým flakom. Vtedy Cyril zbadal, vo svite mesiaca, nemeckú nočnú stíhačku na pravej strane ich Lancastera, ta ale nezaútočila. Značkovače v cielovej oblasti boly velmi roztrúšené, preto museli nalietavať trikrát nad ciel, kým našli svoju oblast a zhodili náklad.
     Ich další útok 18. apríla smeroval na Rouen vo Francúzsku. Tento raz, ale boli
nemecké stíhačky aktívnejšie a podarilo sa im zostreliť dva bombardéry blízko nemeckej
leteckej zakládne. Jeden Lancaster havaroval pri pristávaní, čo malo za následok, že
dalšie lietadlá nemohli pristat, kým neboli odstranené trosky z pristávacej plochy.

    KONIEC NA DOHLAD

      O 48 hodin neskor, o polnoci, startovali opat. Tentoraz bolo cielom Cologne. Ich letka na tento ciel
letela prvýkrát. Celú cestu k cieli leteli nad mrakmi, ciel napokon bombardovali v žiare značkovačov a
pri ceste domov boli napadnuti nočným stíhačom, no doleteli v poriadku. V podstate to bol „iba“ rutinný let, ktorý letci nazývali "čarodejnická vývrtka".
     Potom následoval návrat do starých kolají. 22. april a ciel Düsseldorf. Počas
tohto letu bol Cyril Baigent ako zadný voj v letke značkovačov a smerovali priamo proti
svetlometom, ktorych bolo v okoli Düsseldorfu cez 100 a hladali na nočnej oblohe
narušitelou. Tiež tam bolo veľa stíhačov. Svoj ciel trafil presne a rýchlo letel
domov. Zo 115. perute pristál jako prvý.
     Dalšia destinácia 24.aprila, bolo Karlsruhe. Teraz s nimi letel nový pilot na
jeho prvú misiu. Bol to F/Sgt. McLachlan. Ako bolo predpokládané, v cielovej oblasti
bolo veľa flaku, tak rýchlo odhodili bomby a na plny plyn leteli preč od mesta. O niečo
neskor na ceste domov zistili, ze im zamrzol rýchlomer. Cyril nastavil otáčky, aby si
lietadlo udržiavalo výsku a rychlost. Videli aj dve nočné stíhačky, tie ale našťastí nevideli
jeho bombarder.
     Ich prvý nálet na Essen v srdci nemeckej ríše sa odohrál 26. aprila, opat s
McLachlanom. Aj napriek tomu, že boli viackrát zameraní svetlometami, podarilo sa im ciel presne bombardovat. Smolu ale mali iné dva Lancastery, ktoré Cyrilova posádka videla padať dolu nad Holandskom.
     Druhá túra Cyrila „Mac“ Baigenta končila 27.apríla náletom na Friedrichshafen, na hraniciach
medzi Nemeckom a Rakúskom. Štartovali s tým, že je to ich posledný let. Nemecké
stíhačky boli pripravene aj tentoraz a zostrelili devat bombarderou. „Mac“ Baigent, ale letel
ďalej, aj ked sa ich bombarder pokúšalo nájst cez 60 svetlometov. Cyril Baigent a jeho posádka bola nad cielom príliš rýchlo, tak Mac urobil dalšie tri okruhy, kým dostali bomby presne tam, kam chceli. Ked pristali, stretla sa posádka so svojím C.O., ktorý im potvrdil, ze toto bola ich posledna misia.
     Cyril dostal tiež Bar k jeho DFC, ešťe za jeho útok na Berlín 28.januara. Vtedy ich chytil nočný stíhač a zapálil pravý vonkajší motor ale Cyrilovi sa podarilo doletieť domov a zachranit lietadlo a posadku. Aj Bill Thomson, ktory bol radiooperatorom, dostal vyznamenanie DFC za svoju obdivuhodnú asistenciu kapitánovi ich lietadla. Zadný strelec, P/O E.G. Powell dostal k svojmu DFM, dalšie vyznamenanie, a to Distinguished Flying Cross (DFC).
     Cyril Baingest, Phillips, Thomson a Powell teda ukončili svoje dve túry, a dalo by sa
povedat, ze urobili viac než dost. Avšak Phillips sa pridal k 571.squadrone RAF, kde lietal so slávným DH 98 Mosquito XVI, 571. Squadrona bola súčasťou Light Night Striking Forces - Ľahkej nočnej utočnej skupiny. Za svoju slúžbu u LNSF dostal, roku 1944, Bar k svojmu  DFC. Cyril Bainget bol aj naďalej na zozname 115.squadrony, až do októbra 1944 a potom bol preradený na velitelstvo 3. skupiny Bomber Command RAF, ako takticky dostojnik. Tu slúžil až do novembra 1944. Ale aj napriek štábnej robote, sa mu podarilo párkrát dostať na palubu bombardéra a letiet bojovú misiu.

    DENNE 'OPS'

     10. júla 1944 letel ako pozorovatel denného náletu na Nucourt vo Francuzsku. Cielom boli sklady rakiet V-1. Jeho pilotom bol Flt Lt T.Hargreaves zo 622.squadrony RAF.
Štartovali ešte za tmy a formovali sa za tažkého dažďa, keď už začalo svítat. Pre
hociktorého nočného pilota to musel byt šok vidieť toľko ťažkych strojov všade okolo s prvými lúčmi slnka. Pár zásahov od flaku ale v podstate bolo celkom ticho.
     Potom, 15.novembra 1944, letel na další denný nálet. Tentokrát bol cielom Dortmund. Lietadlá
značčkovali oblohu čiarami a čím bližšie bola skupina k cielu, tým viac sa zlietávali
dokopy. Počas útoku bol vzduch plný bomb a Cyril Baigent to sám označil za 'trochu riskantný kúsok'.
     Po krátkej pauze bol, 6.januara 1945, povolaný na velitelstvo 75. squadrony RAF v Mepaly.
Tato jednotka bola zložena vačšinou z 'kiwi' letcov, tzn. letcov pochádzajúcich z Nového Zélandu, a po vojne dostala oznacenie RNZAF (Royal New Zealand Air Force) a lietá stále dodnes. Ich predchádzajúci veliteľ bol nezvestný od 1.januara 1945 a 22-ročny Wing Commander Cyril 'Mac' Baigent sa tak stal najmladším veliteľom bombardovacej perute.
     Jeho prvý let, ako veliteľa 75.squadrony  a prvý z jeho tretej túry, sa konal 13.januára
1945. Bol to denný nalet na Saarbrücken. Ako vačšina C.O., neskladal si svojú vlastnú
posádku. Letel s chlapcami, ktorý ten den mali stanovený let. Preto mal v posadke aj nováčika.
Tentokrát mal smolu, lebo bomby sa mu zasekli a neskor mu vypovedala aj vysielačka. Niet divu, že keď pristál, mal si čo povedat s mechanikami.
    22.januára následoval nočný nálet na Duisburg a Cyril Baigent si vzal novú posádku, s
pilotom F/Sgt Rothwellom, na ich prvý nálet. Pokojná cesta bola sem tam narušená fľakom a svetlometami. Ich 'Lanc' však letel dalej a tak odhodili bomby presne nad cielom.
   28.januára letel na zoradovacie nádražie v Cologni, s posádkou F/Sgt W.Ranguia. Bol to jeden z maorských pilotov, ktorých mala 75. Suadrona  na zozname.
    2.februára si vzal W/O Wara a jeho posádku na nočny let na Wiesbaden. Počas rolovania na štart jeho Lancaster skoro zapadol do hliny, ale motory ho na plný plyn  vytiahly von. Tuto, počas denného bombardovania, museli zhadzovať bomby len na označené červené oblasti. Zistili však , že Nemci sa ich pokúšajú zmiast falošnými značkami, tak ich ignorovali a zhodili bomby presne podla svojich prístrojov.

    VEDENÍ VZOROM

      W/Cdr Cyril „Mac“ Baigent teraz brával pravidelne nové posédky na ich prve lety. Takto letel aj s
P/O Adamsonom na zoraďovacie nadražie v Hoehenbugbergu 8.februara 1945. Znova zapadli počas rolovania a dokonca sa im podarilo zraziť k zemi signálny stlp s vrtuľou, ktorá sa im po tomto náraze poškodila. Po takomto začiatku bola jeho "embryo" posádka vystrašená na smrť. Našťastie let dopadol dobre.
    13.februara 1945, letel s F/Lt Banksom na Dráždany. Tento nálet sa neskor stal
kontroverzným. Pre Cyrila Baigenta to bolo bombardovanie, ktoré neskor popísal ako zbytočné. Bomby zhadzovali doprostred obrovskeho ohňa. Plamene a dym bolo vidiet na kilometre daleko.
    Osterfeld v Nemecku bol další ciel a tam si 22.februára vzal posádku F/Sgt
Gooda. Leteli bombardovať továren Benzol. 6.marca bol opät v akcii. Tentoraz s pilotom F/Sgt
Hamiltonom. Keď už boli v zaverečnej fázi náletu, lietadlo pred nimi explodovalo po zasahu flaku. 11.marca aj s posadkou F/Sgt Fairbairna leteli na Essen, ktorý bol počas celej historie náletov jeden z
najnebezpečnejších cielov v Nemecku. Koniec vojny sa vsak blížil a vyčerpana Luftwaffe už nevládala držať krok, preto aj tento let dopadol dobre. Nebo bolo plné bombardérov a  viedla ich 75. squadrna. Viditelnost bola dobrá a fľak velmi ľahký, ale aj napriek tomu videli tri bombardery padat k zemi a vybuchnúť.
    Ďalej následoval Hamm s pilotom F/Sgt Thompsonom. Boli už nad Rýnom a pripravení na odhod, keď pod sebou videli most a na jeho koncoch zapálené auta a husty dym. Okolo vybuchlo niekolko granátov z flaku a črepiny im prevrtali výškovku. Bol poškodený aj Gee system a „Mac“ Baigent bol nútený viest svoju skupinu na vizuálny odhod.
    Rýn bol prekročený 23.marca 1945 a to znamenalo, ze Cyril Baigent a celé bombardovacie
zväzy už skoro nemali kam lietat. 4.apríla boli poslaní na nálet na Merseburg. Formacia nechcela letiet cez ťažkú obranu Berlína a preto zmenila kurz na západ. To všetko stálo celú posádku novačikov aj s pilotom F/O Trevarthena veľa psychických síl a po odbombardováni ich viedol Cyril „Mac“ Baigent bezpečne domov.
   Baigentov posledný nálet bol 22. apríla 1945 a letel na Brémy. Cez 900 bombardérov tu bolo pripravených na podporu armády, ale len 75. peruť RAF odhodila svoj náklad. S Cyrilom letel F/O Plowman a Thorogood ako navigátor. Vsetko bolo v poriadku až do chvíle, keď doleteli nad Wilhelmshaven. Tam predpokládali tažký flak, ktorý aj začal pálit. Jeden šrapnel dostali do krídla. Z 21 Lancasterov ich bolo 19 ako koreničky prederavených od fľaku, 2 boli odpísané po návrate. Cyril mal problémy s palivovým systémom, ale vrátili sa domov.
    Jeho posledné tri nálety boli z Operácie 'MANNA' nad Holandskom, kde mali zhadzovat zísoby pre domáce obyvatelstvo.  Leteli nízko nad zemou a zhadzovali balíky. Ludia im zdola mávali rukami, vlajkami, plachtami a ďakovali. Takto končila vojna pre Cyrila „Mac“ Baigenta a aj jeho posledná tretia túra. V júly dostal DSO, práve keď opúšťal 75. squadronu. Spolu mal 72 operačných letov.
    Jeho squadona sa presťahovala do Spilsby a v tom istom mesiaci boli piloti RAF z Nového Zelandu poslani na Daľeky východ. Tu sa stal Cyril "slávny" tým, ze každu stredu bral svoju posádku na prechádzky krajinou. Kto vsak nechcel ist, musel piť po ich návrate do nemoty. Koniec vojny s Japonskom sa uskutečnil v októbri 1945.

    NAVRAT

    Štyri dni pred vianocami 1945 sa doplavil z Liverpoolu domov na Noý Zeland. Prežil, bol doma. Jeho squadrona bola pridelená k RNZAF so základnou v Ohakea a bola vyzbrojena skvělými DH 98 Mosquitami. Skútky  Cyrila Baigenta boli odmenené v roku 1948 vyznamenaním Air Force Cross a v tom čase mal nalietaných 1572 hodin. Jeho posledné roky v sluzbe boli ako O.C. Admin Wing od novembra 1952 a potom ako Air 1 vo velitelstve útočnej skupiny v Septembri 1953. Jeho kariera ale bola náhle prerušená rakovinou a 10.novembra 1953 zomiera. Mal iba 30 rokov.

 

Preložil z FlyPast: 633_Lancaster75